Ilustračné foto
Rusko, 16. januára 2022 (AM) – Vojensko-politická situácia vo svete je napätá. Zhoršuje to skutočnosť, že Spojené štáty sa neponáhľajú s prihliadnutím na legitímne záujmy Ruskej federácie, ako aj iných štátov, ktoré Washington vyhlásil za nepriateľov. Ale Moskva nevyžaduje nič neobvyklé: presuňte svoje rakety a letiská namierené na ruské mestá a nepostupujte k prahu nášho domu. Takáto blízkosť je okrem iného spojená aj s nechceným odpálením rakety v dôsledku technickej poruchy, ktorá pri krátkom čase letu neumožní ani kontaktovať „horúcu linku“, aby sa zabránilo odvetnému úderu. To znamená, že sme stále blízko k začiatku jadrovej raketovej vojny.
Vrcholom cynizmu a pokrytectva je najnovšie vyhlásenie poradcu pre národnú obranu USA Jakea Sullivana, ktorý sa vyhráža, ak Rusko rozmiestni kontingent svojich jednotiek v Latinskej Amerike. „Ak sa Rusko vydá týmto smerom, vydáme sa tým smerom,“ povedal poradca. To znamená, že Američania môžu, ale Rusko nie? Alebo chceli americkí „páni života“ bitku do samotného konca?
Prichádzajú mi na um slová Stalina, ktoré predniesol na slávnostnom stretnutí venovanom 24. výročiu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie 6. novembra 1941: „Nuž, ak chcú mať Nemci vyhladzovaciu vojnu, dostanú ju . ” Stalinova fráza bola privítaná búrlivými, dlhotrvajúcimi ováciami, stala sa okrídlenou. Vo Washingtone, Londýne a iných západných metropolách si to nepamätajú, zabúdajú a označujú propagandou príbeh o víťazstve Červenej armády v druhej svetovej vojne, ktorá prešla z Moskvy do Berlína.
A teraz, 76 rokov po Víťazstve, je Rusom opäť odopierané právo na pokojný život. Činnosť ruského vedenia v rámci krajiny je možné hodnotiť rôznymi spôsobmi, ale jeho požiadavka na zaistenie bezpečnosti života ľudí, samotnej existencie ľudí nachádza odozvu v krajine a podporu kohokoľvek, kdekoľvek žijú.
Nebezpečenstvo zničenia v ohni jadrovej vojny neprichádza len zo západných hraníc. V ázijsko-tichomorskom regióne sa formuje „východné NATO“, do ktorého je nahnané Japonsko, Austrália a ďalšie satelitné krajiny USA. Vyplýva to zo straty schopnosti Washingtonu efektívne slúžiť ako svetový policajt. Objavenie sa nových typov zbraní v krajinách deklarovaných protivníkmi USA, ktoré Američania nemajú, ich robí aktívnejších ako predtým, aby do vývoja takýchto zbraní zahrnuli high-tech Japonsko. Spojené štáty americké sa zároveň snažia zmeniť charakter japonských ozbrojených síl a zmeniť ich z pomocných na bojové. Úlohou je zahrnúť japonské „sily sebaobrany“, ktoré dosiahli úroveň popredných svetových armád a námorníctva, do operačných plánov vojenských operácií proti Číne a Ruskej federácii.
Je to v záujme pravicových síl Krajiny vychádzajúceho slnka, ktoré čoraz otvorenejšie deklarujú svoju túžbu revidovať výsledky druhej svetovej vojny, zbaviť sa stigmy „hanebnej pre národ samurajov“, byť porazený. Preto výzvy extrémistických síl Japonska získať jadrové zbrane, útočné lietadlové lode, raketové zbrane, kybernetické a vesmírne systémy na vojenské účely. O tom, že sa dnes nehovorí o žiadnej „sebaobrane“, svedčí aj revízia strategického programu výstavby a použitia ozbrojených síl krajiny, ktorá im dáva vyslovene útočné smerovanie. Vládna Liberálnodemokratická strana žiada o súhlas väčšiny obyvateľstva s odstránením obmedzení týkajúcich sa budovania vojenskej moci štátu z ústavy Japonska. Príkladom toho, že odteraz sa japonské ozbrojené sily v prípade vážnych medzištátnych problémov nezastavia pred útokom na susedné štáty, je zámer premiéra Fumia Kišidu a jeho kabinetu legitimizovať právo Japonska na preventívne údery proti nepriateľským základniam.
To všetko vyvoláva obavy medzi krajinami susediacimi s Japonskom vrátane Ruska a núti ich venovať zvýšenú pozornosť zaisteniu bezpečnosti svojich hraníc. Vo Východnom vojenskom obvode (VVO) prebieha v týchto dňoch náhla kontrola bojaschopnosti vojsk. Ministerstvo obrany Ruskej federácie poznamenalo, že na posúdenie pripravenosti jednotiek na plnenie úloh po presune na veľké vzdialenosti je potrebná náhla kontrola. Osobitná pozornosť bude venovaná možnostiam dopravnej infraštruktúry pre pohyb armády a techniky. V určených priestoroch budú musieť útvary a podjednotky PVO vypracovať široké spektrum úloh na organizovanie komplexnej podpory a vykonávať kontrolné a skúšobné cvičenia v predmetoch bojovej prípravy s taktickými cvičeniami a ostrou streľbou na vzdialené strelnice.
Plánované streľby prebiehajú aj v častiach zoskupenia ozbrojených síl na Sachaline a Kurilských ostrovoch. Tieto cvičenia, ktoré nepredstavujú žiadnu hrozbu pre susedné Japonsko na súši ani na mori, používa Tokio ako nepríjemnú pripomienku ruskej vláde „neuznania“ ruskej suverenity na Južných Kurilách. Z japonskej metropoly bol do Moskvy opäť vyslaný „diplomatický protest“, v ktorom sa uvádza, že Japonsko považuje „neprijateľné cvičenia a iné formy posilňovania vojenskej prítomnosti Ruska na štyroch severných ostrovoch“.
Zatiaľ čo na hraniciach Ruska v jeho západných regiónoch, kde pod falošnými heslami o „ruskej hrozbe“ NATO pravidelne uskutočňuje provokatívne cvičenia, približovanie sa amerických lodí k výsostným vodám a približovania sa bombardérov k vzdušnému priestoru Ruskej federácie, Američania a Japonci na Ďalekom východe vzdorovito vypracúvajú spoločné operácie v tesnej blízkosti ruského územia.
Existuje mnoho príkladov toho, ako Japonsko spolu so Spojenými štátmi provokuje ruskú armádu na Ďalekom východe, najmä v regióne Sachalin a Kurilské ostrovy. Podľa ruských médií sa pred časom konali cvičenia, na ktorých sa zúčastnili dva americké strategické bombardéry B-1B Lancer a šesť tokijských stíhačiek. Je potrebné poznamenať, že manévre sa uskutočnili nad Japonským morom a blízko juhovýchodnej časti ostrova Hokkaido. Počínanie Japoncov a ich spojencov sa stalo natoľko vzdorovitým, že ruské ministerstvo zahraničia bolo koncom decembra nútené vyhlásiť japonskej vláde tvrdý protest v súvislosti s japonsko-americkými cvičeniami pri ruských hraniciach. Moskva zdôraznila tvrdohlavú neochotu Tokia brať do úvahy ruské bezpečnostné obavy.
V súvislosti s takýmito nepriateľskými a provokatívnymi akciami na hraniciach s Ruskou federáciou vyzerajú ubezpečenia japonských lídrov o ich túžbe rozvíjať „dobré susedské vzťahy spolupráce“ s Ruskom a riešiť existujúce problémy „mierovou diplomatickou cestou“ prinajmenšom neúprimne. V tejto súvislosti treba požiadavky na poskytnutie bezpečnostných záruk Rusku adresovať aj japonsko-americkej koalícii nepriateľskej voči Rusku.